ÉRITAJ, pour la valorisation des langues et cultures créoles
ÉRITAJ, pour la valorisation des langues et cultures créoles
Téléchajé: Ki métòd pou prézanté on tèks kréyòl Gwadloup GEREC-F 1 - Éprèv fakiltatif
Prézanté-zòt
An jénéral, avan zòt koumansé travay a-zòt, ègzaminatè-la pé ka mandé-zòt prézanté-zòt. Sa entérésan pou dé rézon : mèt zòt alèz avan zòt koumansé travay a-zòt é kontwolé tout dokiman ofisyèl zòt ni, pou plen tablo nòt a-y.
Ègzanp a fraz pou fè:
Byen bonjou, dokiman-la an k´ay prézanté la sé on... Tit a-y sé...
Sé misyé/man « entèl » ki maké-y…. adan on liv/jounal/ krèy poézi, kont… Tit a-y sé… I sòti aka édisyon “entèl”… an lanné ….
Pengad ! Fò pa zòt di menm :
« tèks-la maké pa entèl » ; « liv-la pibliyé pa édisyon entèl »
Chalviré fraz-la é di :
« sé entèl ki maké tèks, poézi, kont…-lasa » ; « liv-lasa sòti /parèt aka édisyon entèl oben sé édisyon entèl ki fè-y sòti/parèt»
Ègzanp a fraz pou fè:
Man/misyé entèl sé moun tèl konmin, Gwadloup,. I vwèjou/fèt…….I lévé… èvè… aka… pannan…i mò /vwayajé an ….konyéla, I ka rété…. I ka travay aka… ba… Sé on poèt, makèpawòl, chantè, jounalis…
Pawòl/travay-maké fondal a-y sé…., I ja maké yonndé tèks/liv/poézi/kont… sé pli fondal-la sé….
Pengad ! Fò pa zòt di menm:
I ka vin dè Gwadloup,; I orijinè dè Gwadloup ; I ka nonmé-y entél ; I ka kriyé-y entèl ; I ka abité tèl koté
Chalviré fraz-la pou di :
Man/misyé entèl sé moun Gwadloup; I vwèjou/fèt Gwadloup; Non (fanmi) a-y sé…, tinon-savann a-y sé…, i ka rété tèl koté…
Ègzanp a fraz pou fè:
Larèl a tèks-la sé… makè-la ka fouyé/bòdé/lévé/chèché konprann/pòté on kalkil/kalkilasyon… asi/anlè kèsyon/poblenm a…
Siyanka ou chwazi séparé-y an mòso :
Pou dékatiyé tèks-la an ké prézanté-y an (oben nou) 2-3-4 mòso … Nou pé séparé tèks-la an 2-3-4 mòso.
Siyanka ou chwazi séparé-y an mouvman :
Pou dékatiyé tèks-la an (oben nou) ké prézanté-y an 2-3-4 mouvman… Nou pé séparé tèks-la an 2-3-4 mouvman.
----------------------------------------------------------------------
Siyanka ou chwazi séparé-y an mòso :
Fouyé chak mòso : dékatiyé-yochak. Bay détwa lidé fondal/mèt. Éséyé toujou sèvi èvè ègzanp a mo, gwoup mo, vèb, son, mizik a mo, gramè… makè-la chwazi pou fè lidé a-y pasé. Lè ou ka pwenté tèks-la bay sé lin-la pou rédé ègzaminatè-la suiv travay a-w.
OBEN
Ègzanp a fraz pou fè:
Adan 1yé 2èm, 3èm,4èm mòso/mouvman-la, makè-la ka lévé kèsyon / poblenm a … I vlé fè nou konprann…. Kontèl lè i ka di lin….. èvè pawòl-lasa… lin … i ka bòdé….
Sèvi èvè mo zouti pou liyanné fraz é lidé ou vlé lévé :
Dapré makè-la… /Silon makè-la… / Pou makè-la…/An lidé a makè-la… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutjan ;
Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawòl-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ;
Aprédavwa an bout pawòl-douvan la…
Konyéla an ka rantré adan dékatman a tèks-la…
Alè/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…
Pou bout 1yé/2èm/3èm lidé-lasa…
Pengad ! Fò pa zòt di menm:
Makè-la ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ; (pa fè on lis « ka di » kon lis a konmisyon).
Makè-la ka palé dè… ka palé dè… ka palé dè… ka palé dè … ; (i pa bon nonplis)
Chalviré sé fraz-la pou éséyé montré zòt tin vokabilè : on mo prési pou on lidé prési. Chwazi pito :
Makèpawèl-la ékri, i ka sèvi épi, i chwazi…
I vlé fè nou konprann/dékouvè/santi/kalkilé asi… ; i ka lévé, bòdé, fouyé, pézé asi, dékatiyé, konswi, dékonswi lidé a-y dapré…I sèten, ka sanmsa i dakò épi… sa pé i dakò èvè…
----------------------------------------------------------------------
Ta makè-la
Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :
Ta-w
Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :
Livkrèy*1 = on livkrèy poézi oben kont sé on liv ki ka sanblé plizyè poézi oben kont adan-y.
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: tkg1 Gadé yo - Sòft
Téléchajé: tkg2 Gloriyé Milatrès Solitid - Toni Mango
Téléchajé: tkg3 Joudlan - Soni Ripè
Téléchajé: tkg4 Lapen é bèf a konpè Louwa - SJEG
Téléchajé: tkg5 Kochon nwèl chapé - Kontakaz
Téléchajé: korijé prézantasyon Kochon nwèl chapé - Kontakaz
Téléchajé: tkg6 Lanmò si chimen - Jèrmen Wilyanm
Téléchajé: korijé prézantasyon Lanmo si chimen - Jèrmen Wilyanm
Téléchajé: tkg7 Ni asé - Patrik Sentélwa
Téléchajé: tkg8 On lavalas - Silvyàn Tèlchid
Téléchajé: korijé prézantasyon On lavalas - Silvyàn Tèlchid
Téléchajé: tkg9 On véyé boukousou antan lontan -Jèrmen Wilyanm
Téléchajé: tkg10 Pè Gabouyèl ka chèché - Rèné Moren-Goten
Téléchajé: tkg11 Sa ou pa konnèt gran pasé-w - Toni Mango
Téléchajé: korijé prézantasyon Sa ou pa konnèt gran pasé-w - Toni Mango
Téléchajé: tkg12 Twa twa toupatou - Èktò Poulé
Téléchajé: korijé prézantasyon Twa twa toupatou - Èktò Poulé
Téléchajé: byografi_makepawol_teks_kreyol - Èktò Poulé
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: Ki métòd pou prézanté on zimaj kréyòl Gwadloup GEREC-F 1 - Éprèv fakiltatif
Prézanté-zòt
An jénéral, avan zòt koumansé travay a-zòt, ègzaminatè-la pé ka mandé-zòt prézanté-zòt. Sa entérésan pou dé rézon : mèt zòt alèz avan zòt koumansé travay a-zòt é kontwolé tout dokiman ofisyèl zòt ni, pou plen tablo nòt a-y.
Ègzanp a fraz pou fè:
Byen bonjou, zimaj-la an k´ay prézanté la sé on... Tit a-y sé...
Sé misyé/man « entèl » ki fotografyé-y, penn-li, désiné-y, gravé-y... adan on liv/jounal/magazin/albonm… Tit a-y sé… I sòti aka édisyon “entèl” / asi nichtwèl “entèl”… an lanné ….
Pengad ! Fò pa zòt di menm :
« foto-la pri pa entèl » ; « liv-la pibliyé pa édisyon entèl »
Chalviré fraz-la é di :
« sé entèl ki fè/fotografyé/penn/désiné/gravé…zimaj-lasa » ; « liv/banndésiné/magazin-lasa sòti /parèt aka édisyon entèl oben sé édisyon entèl ki fè-y sòti/parèt»
Ègzanp a fraz pou fè:
Liv-la, oti ou pé touvé foto/penti...-lasa, édité pou pwopozé tèks é zimaj kréyòl ba zélèv….
Sé entèl ki penn-li. Pent-lasa vwèjou... An jénéral, adan penti a-y, i ka bòdé larèl a tradisyon /lanmou/laliwondaj/listwa/vivasyon/lavi touléjou... I ja èspozé (montré) travay a-y plizyè koté /lakou... /péyi...
Ègzanp a fraz pou fè:
foto, pòtré, désen, penti, afich…-lasa ka lévé/prézanté/ fouyé / trété / bòdé…. larèl a kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, aksidan, vyolans, lavi antan lontan…p’asi Gwadloup/ Lakou Karayib / Lègzagonn / asi latè…
----------------------------------------------------------------------
Séparé zimaj-la an plizyè senn (sèn) kontèl « penti-la an k’ay prézanté-la, an séparé-y an 3 senn :
a) senn prèmyé douvan-la
kontèl : Sèn prèmyé douvan-la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt… a penti-la i ka
montré/prézanté : kimoun, kikoté, kisa, kitan, kijan sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.
Pengad (tansyon) :
simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis
présizyon.
b) senn dézyenm douvan -la
kontèl : Sèn dézyenm douvan-la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt … a penti-la i ka
montré/prézanté : kimoun, kikoté, kisa, kitan, kijan sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.
Pengad (tansyon) :
simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis
présizyon.
c) senn dènyé dèyè-la
kontèl : Sèn dènyé dèyè -la plasé anmitan, anba, anwo (anho), agòch, adwèt … a penti-la i ka montré/prézanté :
kimoun, kikoté, kibiten, kitan, kijan sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksyon, pozisyon, konpòtasyon, anbyans, atmòsfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka vwè.
Pengad (tansyon) :
simyétan ou bay aksyon ka fèt é montré léta/pozisyon a moun, pito ou sèvi toultan èvè « an ka vwè... an ka vwè... an ka vwè...» oben « tini... tin... ni... ni... ». Aksyon ka bay plis
présizyon.
Pati-lasa fondal : i pou montré mannyè é hotè dékatiyaj a-w. Alòs, pa pè pézé anlè-y. Ou ni 2 solisyon :
Ègzanp a fraz pou fè:
Dapré sa an ka vwè adan senn prèmyé douvan / senn dézyenm dèyè / senn dènyé dèyè, an ka konprann.../an pé di.../ an sèten.../sa pé.../ou té ké di .../ nou pé miziré...
Otè -la vlé fè nou konprann "kyèk mésaj"...2/3 lidé fondal...
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
liyannaj otè-la ka fè
Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :
Grennsèl a-w
Éséyé réponn sé kèsyon-lasa :
Ègzanp a fraz pou fè:
Penti/afich/désen...-lasa liyanné épi on kèsyon kiltirèl fondal an péyi Gwadloup /lakou karayib. I ka pozé déba a plas a tradisyon... Liyannaj politik/sosyal...-la klè adan foto/afich/ èskilti...lasa : i ka lévé poblenm a divini.../lajennès.../lékòl...lanmizè.../travay.../anmizman.../ispò... an péyi gwadloup/lakou karayib/Léwòp...
.....
Sèvi èvè mo zouti pou liyanné fraz é lidé ou vlé lévé :
Dapré fotograf-la… /Silon pent-la… / Ba désinatè...-la…/An lidé a èskiltè-la… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutjan ;
Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawòl-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ;
Aprédavwa an bout pawòl-douvan la/dékatman-la…
Konyéla an ka rantré adan dékatman a zimaj-la…Alèkilé an k'ay bout pawòl an-mwen...
Alè/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…
----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: zkg1 Chak kochon té ni sanmdi a-y - Édwa Jouwo, Solèy ho
Téléchajé: zkg2 An senmityè - Foto a Sara Mozar, Solèy hoTéléchajé: zkg3 Gwoka an lari la - Foto a Sara Mozar, Solèy ho
Téléchajé: zkg4 Jouné enteèrnasyonnal kréyoòl Afich a Nougatin ba CCBH
Téléchajé: zkg5 Kont antan lontan - Édwa Jouwo, Solèy ho
Téléchajé: zkg6 Lakou Karayib - sosyété Éritaj
Téléchajé: zkg7 Lavi chalviré Machann koko - entèrnèt
Téléchajé: zkg8 Maché an mas la - Wili Nèstò, Solèy ho
Téléchajé: zkg9 Éia Matinik Penti a Janlwi Lebrun, tèks kréyòl
Téléchajé: zkg10 Pwan tiban-la sizé - Afich a Konsèy Jénéral Gwadloup
Téléchajé: zkg11 Bal nèg - Paul Colin
Téléchajé: zkg12 Siklòn 28 é Igo 1989 pasi Gwadloup - www.pyépimanla.com
Téléchajé: zkg13 Vayan konbatan Tousen é Dèlgrès - www.radins.com
Téléchajé: zkg14 Vivasyon siklòn an doukou siklòn - Fransliz Danba
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: Ki métod pou prézanté an teks kréyol Matinik GEREC-F 2 - Éprev fakiltatif
Prézanté-kòzot
An jénéral, avan zot koumansé travay-zot, egzaminatè-a pé ka mandé-zot prézanté-kòzot. Sa entérésan pou dé rézon : met kòzot alez avan zot koumansé travay-zot é kontwolé tout dotjiman ofisiel zot ni, pou plen tablo not-li.
Egzanp fraz pou fè:
Bien bonjou, dotjiman-an man kéy prézanté a sé an... Tit-li sé...
Sé misié/man « entel » ki matjé´y…. adan an liv/jounal/ krey poézi, kont… Tit-li sé… I sòti k´ay édision “entel”… an lanné ….
Pengad ! Fok pa zot di pies :
« teks-la matjé pa entel » ; « liv-la pibliyé pa édision entel »
Chalviré fraz-la épi di :
« sé entel ki matjé teks, poézi, kont…-tala » ; « liv-tala sòti /paret k´ay édision entel oben sé édision entel ki fè´y sòti/paret»
Ègzanp fraz pou fè:
Man/misié entel sé moun tel konmin, Matinik,. I wèjou/né…….I lévé… épi… k´ay… pannan…i mò /vwéyajé an ….atjelman, I ka rété…. I ka travay k´ay… ba… Sé an poet, matjèpawol, chantè, jounalis…
Pawol/travay-matjé fondal-li sé…., I za matjé yonndé teks/liv/poézi/kont… sé pli fondal-la sé….
Pengad ! Fok pa zot di pies:
I ka vin dè Matinik,; I orijinè dè Matinik ; I ka nonmé´y entel ; I ka kriyé´y entel ; I ka abité tel koté
Chalviré fraz-la pou di :
Man/misié entel sé moun Matinik; I wèjou/né Matinik; Non (fanmi)´y sé…, tinon-savann-li sé…, i ka rété tel koté…
Egzanp fraz pou fè:
Larel teks-la sé… matjè-a ka fouyé/bòdé/lévé/chèché konprann/pòté an katjil/katjilasion… asou/anlè kèsion/poblenm …
Siyanka ou chwézi séparé´y an mòso :
Pou dékatiyé teks-la man ké prézanté´y nan (oben nou) 2-3-4 mòso … Nou pé séparé teks-la an 2-3-4 mòso.
Siyanka ou chwézi séparé´y an mouvman :
Pou dékatiyé teks-la an (oben nou) ké prézanté´y nan 2-3-4 mouvman… Nou pé séparé teks-la an 2-3-4 mouvman.
----------------------------------------------------------------------
Siyanka ou chwézi séparé´y an mòso :
Fouyé chak mòso : dékatiyé-yochak. Bay détwa lidé fondal/met. Éséyé toujou sèvi épi egzanp mo, gwoup mo, veb, son, mizik mo, gramè… matjè-a chwézi pou fè lidé´y pasé. Lè ou ka pwenté tèks-la bay sé lin-lan pou rédé egzaminatè-a suiv travay-ou.
OBEN
Egzanp fraz pou fè:
Nan 1ié 2em, 3em,4em mòso/mouvman-an, matjè-a ka lévé kèsion / poblenm … I lé fè nou konprann…. Kontel lè i ka di lin….. épi pawol-tala… lin … i ka bòdé….
Sèvi épi mo zouti pou liyanné fraz ek lidé ou lé lévé :
Dapré matjè-a… /Silon matjè-a… / Pou matjè-a…/Nan lidé matjè-a… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Toutmanniè ;
Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawol-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ;
Aprédavwè an bout pawòl-douvan an…
Atjelman man ka rantré adan dékatman teks-la…
Aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…
Pou bout 1ié/2em/3em lidé-tala…
Pengad ! Fok pa zot di menm:
Matjè-a ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ka di… ; (pa fè an lis « ka di » kon lis konmisyon).
Matjè-a ka palé di… ka palé di… ka palé di… ka palé di … ; (i pa bon nonplis)
Chalviré sé fraz-la pou éséyé montré zot tini vokabilè : an mo prési pou an lidé prési. Chwézi pito :
Matjèpawol-la ékri, i ka sèvi épi, i chwézi…
I lé fè nou konprann/dékouvè/santi/katjilé asou… ; i ka lévé, bòdé, fouyé, pézé asou, dékatiyé, konswi, dékonswi lidé´y dapré…I sèten, ka sanmsa i dakò épi… sa pé i dakò &épi…
----------------------------------------------------------------------
Ta matjè-a
Éséyé réponn sé kèsion-tala :
Ta´w
Éséyé réponn sé kèsion-tala :
Livkrey*1 = an livkrey poézi oben kont sé an liv ki ka sanblé pliziè poézi oben kont adan´y.
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: tkm1 An lavalas - Silviàn Telchid
Téléchajé: korijé prézantasion An lavalas - Silviàn Telchid
Téléchajé: tkm2 Éia Matinik - Georges de Vassoigne
Téléchajé: korijé prézantasion Éia Matinik - Georges de Vassoigne
Téléchajé: tkm3 Latè a - Jobi Bernabé
Téléchajé: tkm4 Lanmo si chimen - Jermen Wilianm, Teks kréyol
Téléchajé: korijé prézantasion Lanmo si chimen - Jermen Wilianm, Teks kréyol
Téléchajé: tkm5 Man Tin mennen mwen lariviè - Joj Movwa
Téléchajé: tkm6 Mémwè Latè - Joj Anri Léoten
Téléchajé: korijé prézantasion Mémwè Latè - Joj Anri Léoten
Téléchajé: tkm7 Pè Gabriyel ka chèché - Rèn&eacut; Moren-Goten
Téléchajé: tkm8 Péyi mwen jòdi - Sewj Ponsar, Mario Kanonj
Téléchajé: tkm9 Sa ou pa konnet gran pasé´w - Toni Mango
Téléchajé: korijé prézantasion Sa ou pa konnet gran pasé´w - Toni Mango
Téléchajé: tkm10 Tré ladivini - Térez Léoten
Téléchajé: korijé prézantasion Tré ladivini - Térez Léoten
Téléchajé: tkm11 Twa twa toupatou - Ektò Poulé
Téléchajé: korijé prézantasion Twa twa toupatou - Ektò Poulé
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: Ki métod pou prézanté an zimaj kréyol Matinik GEREC-F 2 - Éprev fakiltatif
Prézanté-zot
An jénéral, avan zot koumansé travay-zot, egzaminatè-a pé ka mandé-zot prézanté-zot. Sa entérésan pou dé rézon : mété kòzot alez avan zot koumansé travay-zot é kontwolé tout dotjiman ofisiel zot ni, pou plen tablo not-li.
Egzanp fraz pou fè:
Bien bonjou, zimaj-la man k´ay prézanté a sé an... Tit-li sé...
Sé misié/man « entel » ki fotografié'y, penn-li, désinen'y, gravé'y... adan an liv/jounal/magazin/albonm… Tit-li sé… I sòti kay édision “entel” / asou nichtwel “entel”… an lanné ….
Pengad ! Fok pa zot di menm :
« foto-a pri pa entel » ; « liv-la pibliyé pa édision entel »
Chalviré fraz-la é ek di :
« sé entel ki fè/fotografié/penn/désinen/gravé…zimaj-tala » ; « liv/banndésinen/magazin-tala sòti /paret kay édision entel oben sé édision entel ki fè'y sòti/paret»
Egzanp fraz pou fè:
Liv-la, éti ou pé touvé foto/lapenti...-tala, édité pou pwopozé teks ek zimaj kréyol ba zélev….
Sé entel ki penn-li. Pent-tala wèjou... An jénéral, adan lapenti'y, i ka bòdé larel tradision /lanmou/laliwonday/listwa/vivasion/lavi touléjou... I za espozé (montré) travay-li pliziè koté /lakou... /péyi...
Egzanp fraz pou fè:
foto, pòtré, désen, lapenti, afich…-tala ka lévé/prézanté/ fouyé / trété / bòdé…. larel kont, gwoka, bèlè, lanmou, lanmò, aksidan, violans, lavi antan lontan…atè Matinik/ Lakou Karayib / Legzagonn / asou latè…
----------------------------------------------------------------------
Séparé zimaj-la nan pliziè senn (sèn) kontel « lapenti-la man k’ay prézanté a, man séparé'y an 3 senn :
a) senn prèmié douvan-an
kontel : Sèn prèmié douvan-an plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet… lapenti-a... I ka
montré/prézanté : (dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.
Pengad (tansion) !
simiétan ou bay aksion ka fet ek montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis
présizion.
b) senn dézienm douvan -an
kontel : Sèn dézienm douvan-la plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet … lapenti-a... I ka
montré/prézanté : (dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.
Pengad (tansion) :
simiétan ou bay Aksion ka fèt é montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis
présizion.
c) senn dènié dèyè-a
kontel : Senn dènié dèyè -a plasé anmitan, anba, anwo, agoch, adwet … lapenti-a... I ka montré/prézanté :
(dékatiyé) kimoun, kikoté, kisa, kitan, kimanniè sa ka pasé.
Dékatiyé tout aksion, pozision, konpòtasion, anbians, atmosfè, sézon, tan, koulè fondal ou ka wè.
Pengad (tansion) :
simiétan ou bay Aksion ka fèt é montré léta/pozision moun, pito ou sèvi toultan épi « man ka wè... man ka wè... man ka wè...» oben « tini... tini... ni... ni... ». Aksion ka bay plis
présizion.
Pati-tala fondal : i pou montré manniè ek wotè dékatiyaj-ou. Alos, pa pè pézé anlè'y. Ou ni 2 solision :
Egzanp fraz pou fè:
Dapré sa man ka wè adan senn prèmié douvan / senn dézienm dèyè / senn dènié dèyè, man ka konprann.../man pé di.../ man sèten.../sa pé.../ou sé di .../ nou pé miziré...
Otè -a lé fè nou konprann "tjek mésaj"...2/3 lidé fondal...
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------
liyannaj otè-a ka fè
Éséyé réponn sé kèsion-tala :
grennsel-ou
Éséyé réponn sé kèsion-tala :
Egzanp fraz pou fè:
lapenti/afich/désen...-tala liyanné épi an kèsion kiltirel fondal atè péyi Matinik /lakou karayib. I ka pozé déba asou laplas tradision... Liyannay politik/sosial...-la klè adan foto/afich/ eskilti...tala : i ka lévé poblenm divini.../lajennes.../lékol...lanmizè.../travay.../anmizman.../ispò... atè péyi Matinik/lakou Karayib/Léwop...
.....
Sèvi épi mo zouti pou liyanné fraz ek lidé ou lé lévé :
Dapré fotograf-la… /Silon pent-la… / Ba désinatè...-a…/Nan lidé eskiltè-a… ; Kantmenm / kanmenmsa… Menmsi… ; Okontrè… ; Men… ; Poudivré/ Anvré… ; Antoutmanniè ;
Dabòpouyonn…. / Pou koumansé…/Pou wouvé pawol-la…; Poudé.. ; Poutwa… ; Poubout…. ;
Aprédavwè man bout pawol-douvan an/dékatman-an…
Atjelman man ka rantré nan dékatman zimaj-la…Aprézan man k´ay bout pawol-mwen...
Atjelman/aprézan, nou k´ay bòdé/lévé…
----------------------------------------------------------------------
Téléchajé: zkm1 8 mé 1902 Sa ou pa konnet gran pasé´w - Benoit Jeannette, www.antanlontan.com
Téléchajé: zkm2 Chak kochon té ni sanmdi´y - Édwa Jouwo, Soley hoTéléchajé: zkm3 Kous Yol Matinik 2010 - www.yoles-rondes.org
Téléchajé: zkm4 Éia Matinik - Lapenti Janlwi Lebrun, Teks kréyol
Téléchajé: zkm5 Kannaval - Wili Nestò, Solèy ho
Téléchajé: zkm6 Kont antan lontan - Édwa Jouwo, Solèy ho
Téléchajé: zkm7 Lajounen enternasionnal kréyol - Afich Nougatin ba CCBH
Téléchajé: zkm8 Lavi chalviré Machann koko - enternet
Téléchajé: zkm9_Pwan tiban-an asiz kow - Afich Konsey Jénéral Gwadloup
Téléchajé: zkm10 Bal neg - Paul Colin
Téléchajé: zkm11 Vayan konbatan Tousen Louvèti ek Lwi Delgres - www.radins.com
Revenir en début de page----------------------------------------------------------------------